Dnes som sa „na skok“ zastavila v Univerzitke. Keď som odchádzala, stretla som v šatni vysokánskeho ryšavého chalana – pozrel na mňa a venoval mi krásny úsmev. Taký ten sprisahanecký, aký si vymenia pri stretnutí maminky práve revúcich detí v obchode, dvaja ľudia s knihou od Umberta Eca pod pazuchou, študenti nad skriptami vo vlaku... a svet bol opäť príjemným miestom, lebo žiadna neobvyklosť nebýva nepochopená.
hľadala som pre kamošku k narodeninám nejakú milú somarinu – pohľadnicu či záložku... našla som jednu s myšlienkou zo Svätého Písma (pre zvedavcov: 1Pt 4,8). Zasmiala som sa... ako dobre, že existuje priateľstvo, kde si nemusíme klamať, že sa nás čosi tak nepríjemné ako hriech, oboch týka.
v poslednom čase som si opäť raz uvedomila (aj vďaka pánovi Forrestovi Carterovi a jeho knižke Malý strom), že porozumenie a láska sú si neraz bližšie ako by sme na prvý pohľad očakávali. a že chcem rozumieť a chcem milovať, lebo pocit, že vám ľudia nerozumejú je fakt... na nič.
odkedy si pamätám, že viem o existencii tohto zvláštneho dňa dokazujúceho ľudskú snahu o (minimálne) matematicko-fyzikálno-astronomickú rovnováhu, spôsobuje mi jeho jestvovanie radosť. takú pekne iracionálnu, lebo však, povedzme si, čo radosť prinášajúce je na tom, že si nejaký 24hodinový úsek časopriestoru nazveme nejak inak, ako je bežné. ale sarkazmus ešte príde.
vďaka pobytu pražskému, zázračne sa v mojom živote vyskytnuvšiemu sa opäť vynorila otázočka nejaká novučičká. ale aby som bola fér nejaká odpoveď na niektoré zo starších sa našli. a čosi z nich sem napíšem, nech mám nejakú spomienku na tento deň. ale nielen ;)
- dnes som išla okolo kvetinárstva. uvedomila som si, aké dôležité sú v živote človeka kvety. Dobre, tak v živote ženy. Alebo ešte lepšie – v mojom :) ak sa konečne toten môj Samwise vráti z potuliek svetom, tote kvietky by mohol zvládať :)
- dnes som opäť došla do konfliktu pre mňa typu „z čista-jasna“. Nechápem. Ale pod vplyvom udalostí pražských proste NEZAČNEM pochybovať o sebe. Mohla som spraviť chybu, o ktorej neviem, ale NEBUDEM sa cítiť vinná.
- ale na druhej strane, udalosti pražské mi potvrdili krutú pravdu o mne. som rovnako náladová, protivná, neznesiteľná, ponorkové stavy chytajúca ako... človek u ktorého mi to vždy ubližovalo. Najsmiešnejšie na tom bolo, že najťažšia časť bola prijať to, že holt, správam sa jak debil. Evidentne. Mám problém, je to môj problém, nikto za neho nemôže a nevyriešim to dnes. Hypotéza o vlastnej perfektnosti uvedomelého správania je v háji. (aneb pravda je svinstvo:D)
- a škola je fajn, možno preto, že som tam zatiaľ bola len tri dni :D
- a dostala som knižku. len tak! som v šoku :)
- ďalší pozitívny šok mi zapríčinili páni Pastirčákovci v mladšom aj staršom vydaní. Proste len tým, že sú a aká pohoda z nich ide. žeby život bol skutočne možný? (sj láska? taká naozajstná?)
- tretí pozitívny šok mi zapríčinila lyžovačka a Rv company v tradičnom zložení. A ja to neviem inak popísať, ale čosi také... akoby sa o mňa starali alebo čo. znie to čudne, ale je to čosi také milé kamarátsko-bratsko-neviemaké a pri nich som úplne iná Vierka. a celkom sebecky – páči sa mi tá rožňavská Vierka. nemusela by som o ňu prísť. Iba že by to bolo pre nás všetkých lepšie, všakáno?
- a mám pocit, že sa karta obrátila a teraz sa do školy teším ja na „pána riaditeľa“ :D nie, náš Najžiarivejší, neznamená to, že sa zmenšila Tvoja svietivosť :D
a zistenia pražské v skratke:
- páčia sa mi gestaltisti pre ich anarchickosť. Rebels forever! ;)
- Dasein je pre mňa obrovská, úžasne krásna a neuveriteľne ťažká vec. ale aby ste vedeli, ja toho Heideggera s jeho Bytím a časom proste prečítam a hotovo!
- asi som si konečne uvedomila, že to, že sa mi niektoré povahové črty na mne fest nepáčia a preto ich popieram do zblbnutia (vlastného) skutočne nie je konštruktívny prístup.
- a tiež, že moja schopnosť paradoxného „vyskytovania sa“ v situáciách, na seminároch, DCčkách, v mestách, krajinách... úplne iným spôsobom, ako všetci ostatní je proste... pre mňa charakteristická a úplne normálna. ďakujem tete existenciálnej analytičke za sprostredkovanie „prožitku“ zmysluplnosti :)
- a keď budem veľká, budem tiež tak nenútene sprosto nadávať v rámci ukážok z praxe, ako istý pán psychoterapeut. asi si to aj vychutnám ;)
- a stanica Jiřího s Poděbrad je mojím osobným highlightom z potuliek Prahou :) vozíkovanie sa po Karlovom moste, antikvariát a káva v Starbuckse sú v tesnom závese ;)
- vrátila som sa z Prahy a prvýkrát sa cítim v Bratislave doma. zázrak :)
hej a odporúčam svetbezjmena.net
