dnes
celý deň premýšľam a skladám si v hlave novučičký blogový príspevok.
Taký
trochu lyrický, spomínací, žeby som zase trochu priznala farbu...
ale
nie. Je totiž máj a mňa sa to vôbec nijako netýka (teda okrem toho, že v Bratislave
sa máj rovná letu a presne z toho dôvodu sa môj imunitný systém
rozhodol pre generálny štrajk).
Proste
sem chcem napísať, že:
- som bola stanovať!
- a pri tej príležitosti som strávila celý celučičký deň v lese. a s Mariankou – fajne nám bolo.
- sa mením na neurotika. alebo je tu ešte možnosť, že druhý pilier Univerza z dôvodov pochopiteľných je dajaký bars kľudný. (a možno aj fláka školu! :D)
- splnila som si sen – celkom vážne som si zaspievala na hrade! krásnu vec od Hany Hegerovej. To je tá krása subjektivizmu – niekto si to vôbec nebude pamätať (veď sa spievalo tooooľko pesničiek), niekto sa na tom bude smiať a pre mňa to bol svetový koncert a výkon na maximálnom pokraji mojich síl ;)
- hej a videla som plnú krčmu chlapov pozerať večerníček! (úplne vážne!)
- a čítala som perfektnú úvahu (úžasného, skvelého... domyslite si ďalšie superlatívy) Viktora E. Frankla. Tento človek už pred vyše 50 rokmi upozornil svet na to, že človek nie je ani obeťou génov, ani svojho (ne)výchovného prostredia, ale je tu niečo, čo ho determinuje viac ako obe tieto obligátne známe veličiny. A to – slobodná vôľa. Hej, vyzerá to banálne takto napísané. Ale skúste si to povedať, keď vás práve trápi, že máte blbú prácu, ignorantských priateľov alebo žijete v štáte, kde všetci s obľubou píšu modrým perom.
a už
by hádam aj stačilo. Moju pozitívnu náladu odvieva ďalší záchvat kašľa a tak
sa idem zabaviť čímsi iným. Hm, žeby Red dwarf? ;)
pekný
máj všetkým, čo o neho stoja :)
