...alebo
by sa dalo proste povedať jednoducho: o kráse sveta a vesmíru.
Asi
by bolo dnes oveľa lepšie a rozumnejšie vykašľať sa na týchto pár riadkov,
na myšlienku, ktorú sa mi aj tak nepodarí vysloviť celú a na smiešnu snahu
zachytiť prchavý moment.
Ale
dnes večer nebudem racionálna.
Dnes
sa chcem tešiť, že samotný život je zázrak.
Že
láska a priateľstvo a krása a dobro sú tak úžasne iracionálne až
to nemôže byť náhoda.
Že
krásne svieti mesiac. A že to možno Beneš krásne odfotí.
Že
má niekto čas a chuť a vôľu vyrábať gaštanových ježkov.
Že
môžem úplne legitímne túžiť po orandžovej gerbere a héliovom balóniku a že
je to úplne jedno kedy a či ich dostanem.
Že
na svete je veľa dobrých kníh, hudby, ľudí a život je oproti tomuto
množstvu tak krátky...
Ostáva
len jeden malinký kúsok smútku – možno aby radosť bola úplná – na svete je ešte
stále toľko smútku a bolesti... nuž, ale čo iné nám ostáva, ako všetkých
smutných, nešťastných, ubolených a zlomených odovzdávať v modlitbe Tomu,
kto vie najlepšie ako ich rany zahojiť?
(s
hypotézou o neexistencii láskavého Boha som sa pre dnešný večer rozlúčila
;)
