O kráse stvorenia

...alebo by sa dalo proste povedať jednoducho: o kráse sveta a vesmíru.

Asi by bolo dnes oveľa lepšie a rozumnejšie vykašľať sa na týchto pár riadkov, na myšlienku, ktorú sa mi aj tak nepodarí vysloviť celú a na smiešnu snahu zachytiť prchavý moment.

Ale dnes večer nebudem racionálna.

Dnes sa chcem tešiť, že samotný život je zázrak.

Že láska a priateľstvo a krása a dobro sú tak úžasne iracionálne až to nemôže byť náhoda.

Že krásne svieti mesiac. A že to možno Beneš krásne odfotí.

Že má niekto čas a chuť a vôľu vyrábať gaštanových ježkov.

Že môžem úplne legitímne túžiť po orandžovej gerbere a héliovom balóniku a že je to úplne jedno kedy a či ich dostanem.

Že na svete je veľa dobrých kníh, hudby, ľudí a život je oproti tomuto množstvu tak krátky...

Ostáva len jeden malinký kúsok smútku – možno aby radosť bola úplná – na svete je ešte stále toľko smútku a bolesti... nuž, ale čo iné nám ostáva, ako všetkých smutných, nešťastných, ubolených a zlomených odovzdávať v modlitbe Tomu, kto vie najlepšie ako ich rany zahojiť?  

(s hypotézou o neexistencii láskavého Boha som sa pre dnešný večer rozlúčila ;)