Priateľom

...pred pár dňami som sa ocitla na klasickej nedeľnej prechádzke – slniečko svietilo, stebielka tráv sa vzdorovito nenechávali udupať našim teniskám a my sme proste iba šli a mlčali. každý dokonale v svojom svete. zrazu ma zaplavila vlna radosti a vďačnosti – za tento krásny svet, za život, čo je možný, za priateľov. tých, čo kráčali so mnou i za tých, čo už život zavial všelikam. a pre nich všetkých – či už ich stretám v intervaloch denných alebo ročných... básnička ;)

Priateľom

ako leto

vkráda sa

do zimných snov

tak priateľ

ohreje ťa úsmevom

objíme ťa šibalským

„ahoj“

mlčaním dopovie

čo nezmestí sa do slov.

smútok v jeho očiach

je strašný.

ako povodeň v rovinatých krajoch.

smiech, ktorým ťa víta

je krajší ako jar.

a rozumie.

nebojí sa pýtať

a pohladí.

nebude počítať.

radosť je ho stretnúť

šťastie sa ním stať

(milé dámy, nenechajte sa zmiasť mužským rodom, tieto riadky patria aj vám ;)