Tento rok som sa nejako vyhla obvyklej okolonarodeninovej skepse. Teda, bola, samozrejme, ale na moje obvyklé skeptické stavy bola vcelku úzko profilovaná a aj rýchlo odznela. Jedným z dôvodov (si tak nejak neskromne myslím) je aj to, že som v duchu posledné tri týždne komponovala práve tento text. V niektorých motívoch dokonca aj posledných pár mesiacov.
Mať 30 rokov je strašne super. Viem, že mi to asi veľmi málo ľudí verí, lebo je to taký typ pocitu, ktorý alebo zažívate, alebo nie a vysvetľovať ho je podobne beznádejné ako vysvetľovať pocit zaľúbenosti, niekomu, kto ho nezažil tak ako vy. Heh, teda nikomu vlastne :D
Ale poďme k veci. Premýšľala som nad tým či som sa už niečomu v živote naučila. a hľa na toto som už akosi prišla.
- pôvab ticha
to, že lieči sme zistili (a znenávideli) už v školskej jedálni.
všimla som si, že si akosi viac vážim ľudí, s ktorými dokážem vypiť pivo, navariť obed, prechádzať sa... a byť ticho. ale tak v dobrom - nevznáša sa nad nami mračno nevypovedaného. veľa sme si už povedali a teraz mlčíme, lebo je to to najlepšie, čo môžme práve teraz robiť. ak ste také čosi ešte nezažili, tak vám to zo srdca prajem :)
- rada sa učím
po ukončení oficiálneho štúdia sa každým ďalším dňom a týždňom utvrdzujem v tom, že ma to fakt baví. Čítať kvantá textov, kníh, časopisov, štúdií, chodiť na konferencie, semináre, výcviky a prednášky a nešetriť energiou i dovolenkou. Veľa premýšľať. Najlepším motivátorom je prax - denne byť v kontakte s tým, čo neviem a o čom dúfam, že viem.
- pochybnosti
boli a budú. zvlášť u mňa. a každým dňom hľadám balans medzi ich deštrukčnými a aktivačnými účinkami :)
- mám čas
všetok čas sveta presnejšie. Dnes je strašne moderné myslieť si, že všeeeetko musí byť čo najrýchlejšie a najskôr a najlepšie a naj... Možno iba ja mám tak nedokonalý život a občas si musím počkať. A občas sa musím k niečomu odhodlávať a až tak odhodlať. Občas musím niečo pochopiť, aby som chápala. A na všetko treba čas. A ja ho mám. Approved by naše klientky ;)
- stále bude niečo nové
aj toto som sa naučila u nás v práci. Ešte aj v tej 90tke sa dajú prvýkrát v živote jesť halušky. Teším sa na ten labuťový kolotoč, ktorý raz určite vyskúšam!
- sú veci, o ktorých treba mlčať
...
- sú veci, o ktorých treba hovoriť.
tak teda poďme na to: tieto narodeniny som sa rozhodla neoslavovať - teda nie oslavou s mnohými z vás. Nemám nejak pocit, že by som bola deprimovaná svojim vekom alebo že by som vás nechcela vidieť. Premýšľala som dlho ako to spraviť, aby to bola radosť pre mňa aj pre mnohých mojich introvertných kamarátov. A nakoniec som sa rozhodla neoslavovať. V deň svojich narodenín som bola sadiť tulipány. Je to super nápad a každému ho odporúčam. Svietilo slnko októbrové zubaté, spievali andulky a my sme sadili kvety, o ktorých iba predpokladáme ako budú vyzerať a ako sa budú k sebe hodiť. Najlepšie je, že možno ich ani vôbec neuvidím, ale podiel mojej práce je neodškriepiteľný. :)
a ďakujem všetkým vám, ktorí ste si ma predsa našli.
(lebo: vidíme sa na Pohode 2016 - budem mať na sebe dinosaurové tričko a nádhernú zelenú sukňu s vreckami a večer pískací pulóver so zeleným srdiečkom, v sovej kabelke budem mať dokonalé plniace pero, star wars pravítko, maňušku T-Rexa a rozprávkovú knihu, lebo Kundera asi bude priťažký, aby som ho nosila so sebou. :) jedným slovom: ďakujem!)
