z reprákov mi striedavo hrá big band a nemecká skoropunková skupina. a ja by som chcela iba poznamenať, že momentálne je môj život tiež taký... rozháraný.
prídem ráno do práce a nechcem tam byť. Prehováram sa ku každému kroku, každému úkonu, každej vete. Potom zrazu pozriem do očí starenke, čo mi tichým hlasom rozpráva o tom, že je dôležité byť milou a slušnou aj k ľuďom, čo sú k nám nepríjemní a sú nesympatickí. Vyjdem na chodbu, usmejem sa na najbližšieho člena personálu a - starenka mala pravdu.
znovu a znovu sa presviedčam, že som na správnom mieste. desať minút s človekom a potom už mi dáva zmysel akákoľvek byrokratická mašinéria. aj porady.
po práci sa vozím električkou a spím. neznášam telefonujúcich ľudí, hlavne tých, čo telefonujú dlho a nahlas. Potom si jedného dňa nastúpi harmonikár a ja sa zobudím na "nádych" mechu. Zlá nálada aj únava sú preč. Viem, že tento druh zarábajúcich má asi dačo dočinenia so všeličím nekalým, ale jedno sa im nedá uprieť - v tej električke vyšlo slnko, ľudia sa usmievali. čosi na tej hudbe bude.
raz za čas zdrhnem. najlepšie do hôr. hodím všetko za hlavu (ehm, teda do batoha) a proste idem. keď nevládzem, stojím a dívam sa. keď idem napríklad s niekým, kto fotí panorámy, tak si aj sadnem :) smejem sa na kamzíkoch, obdivujem pokrútené korene na chodníkoch a vždy znovu a znovu sa čudujem, načo ľudia zakladali mestá, keď mohli žiť v takejto kráse.
a na záver v skratke:
- môj brat má ryšavú bradu. vážne, choďte sa pozrieť.
- nesmiem zabudnúť opísať neopísateľne dlhé a nechutne vyslovené dlhé "ú" v slove lúč. v kombinácii s nočnou oblohou nad mostom SNP nám to dáva... áno, áno, záchvat smiechu.
- a tiež je dôležité vedieť s noblesou požívať ovocie našej zemepisnej šírky. ináč, ak by ste o niekoľko rokov na svišťovke videli rásť malú hrušku, vedela by som o tom niečo :D
- jop a takmer som zabudla na dobú hudbu. Vážne ľudia, dajte si tú námahu a vyštafírujte sa raz na koncert do Reduty. Už len z toho priestoru budete mať zážitok. ;)
 |
| prekvapený kamzík :) (aj fotograf bol ;) |
