niekedy, keď prechádzam mojím mestom, premýšľam koľko máme toho spoločné - ja a mesto vo mne.
niekedy mi tak napadne, že koľko rokov ešte budem hľadať domov, kým pochopím, že ho mám celý čas tu.
alebo možno iba treba vydržať. možno, ak by sa mesto viac menilo, rástlo rýchlejšie...
potom sa zadívam na deti pobehujúce po námestí a poza paneláky a viem, že sa mení a rastie. no som to ochotná vidieť?
alebo ide o vzťahy. no ťažko uveriť, že ich niet, keď sú na dosah otázky. netreba písať statusy, otvárať diáre, plánovať mesiac dopredu.
alebo je to len dovolenkársky skreslený pohľad. určite. treba ešte počkať, kým všetci odídu, kým už nikto nebude mať čas. kým sa človek - Vier prestane pýtať.
kým človek - Vier prestane hľadať výhľad z doliny.
(...aby som bola fér, mala by som písať o odpovediach, lebo za posledný mesiac mám odpovede dve!
a dokonca vcelku zásadné a potrebné a fakt mám z nich radosť.
No na druhej strane, koho už zaujímajú cudzie odpovede?! ;)
