No... našla som druhú :)
tiež len tak mimochodom na kúsku papiera... ani ceruzka naň nechcela chytať :)
Tak, nech sa páči:
za betónovou horou
a lesom železa
je modrá obloha
žije tam dievča
a plače, že nevidí hviezdy
nikto jej nepovedal
slnko, čo odkrýva krásy dňa
je viac ako hviezdy noci
asi to už tak na svete chodí
hlúpe plačúce dievča
kruté hviezdy
smutné slnko
Ja za betónovou horou
a lesom železa
píšem tieto riadky
a smejem sa
Ja viem, ja viem... Tí, ktorí vedia o existencii tohto blogu asi skôr čakajú na nejaké to slovko o Camine, lebo som to sľúbila... a verte, bude!
Ale mne takú radosť urobila tá báseň.. najmä teda tým, že je to len pár slov načmáraných na zadnú stranu poznámok... a ešte stále sa mi páči ;)
Dúfam, že sa bude aj Vám:
Na ďalší zo zbytočných dní
padá sneh.
Prikrýva únavu, špinu
aj môj hriech.
Električky cinkajú, ľudia nadávajú...
nech.
Deň nehodiaci sa na nič praktické
len na teplý čaj a báseň.
Teším sa na zimu!!! :)
