zavesila som si na stenu obrázok

... nič nezvyčajné, však? 

nie až tak úplne, to by som sem nepísala ;). 

Zavesila som si na stenu obrázok, ktorý som sama nakreslila. Obsahuje využitie všetkých techník, ktoré ovládam a je na ňom nakreslené skoro všetko, čo viem nakresliť. Nie je pekný v takom tom výtvarnom zmysle slova. Je to ale kus papiera, ktorý som nemohla vyhodiť a čosi ma núti sa vždy k nemu vracať.  

Sedím pri klavíri. Predo mnou šesť ľudí a mňa chytá taká tá najklasickejšia veľmi nepríjemná tréma. Dívam sa na nich a čosi v mojom vnútri ma núti vymyslieť čokoľvek iné, len nezačať teraz hrať. Do môjho vnútorného boja vstupuje hlas panej zvonku: "Zahráte nám, prosím, niečo na klavíri?" Neviem cúvnuť. Kladiem prsty na klávesy a túžim tam nebyť. Mám pocit, že neviem hrať, nepoznám ani jednu pesničku a vôbec... 

Stlačím prvý kláves a zrazu je to preč. Plynie pieseň, ľudia veselo pokyvkávajú hlavami a potom začnú spievať. Neriešia chyby, neriešia chýbajúce akordy, neriešia biednu techniku. Vychutnávajú si chvíľu hudby len a len pre nich. A mne ostane jediné slovo - ach...

Dívam sa do monitora a snažím sa usporiadať si myšlienky. Ktosi by práve teraz napríklad možno chcel ku mne hovoriť, možno mi dokonca aj niečo vysvetliť. V mojom vnútri sa však práve niečo rozhodlo baliť. Normálne niečo v mojom vnútri vytiahlo batoh zo skrine a strkalo tam spacák, karimatku, fialové tepláky, obe funkčné tričká, fleesku, mikinu, vibramy... 

"Kam ideš?!" pýtam sa toho niečoho v mojom vnútri. "Ide zima. Vonku je chladno. Nemáš poriadny spacák. A hlavne sakra, musíš chodiť do práce!"  

To niečo v mojom vnútri sa len cynicky zasmialo a chladne prenieslo: "Robím to práve preto, že nikam nepôjdeš. Dobre ťa ja poznám. Ale sranda je to vcelku fajn." 

Lenže to cynické niečo v mojom vnútri nevie, že ja sa nebojím. Už nie. Že si môže v duchu baliť čo chce. Že  sa nenechám vydierať a už vôbec nie vlastným strachom. 

Zavesila som si na stenu obrázok totižto. 

A prestala sa báť nepríjemných situácií. A otázok. A šialených snov. A plaču. A toho, že niečo nezvládnem. tak. 

Mám na stene obrázok a je na ňom dinosaurus.

P.S.: ale taký psychohygienický lesný exkurz by fakt nebol zlý :)