Nerozumiem tomuto svetu

Nerozumiem prečo by za mňa dal niekto ruku do ohňa.
Nerozumiem ako som napísala doteraz všetky práce do školy a ako dopíšem tie tohtotýždňové.
Nerozumiem, kto mi tie nenormálne písomné reporty bude písať, až sa raz (Bože uchovaj?!) dostanem do praxe.
Nerozumiem PREČO si na vyjadrenie svojho názoru VŽDY vyberiem nesprávne miesto, čas, osobu alebo spôsob.
Nerozumiem tomu – kde sa strácajú vedomosti? a Prečo sa po dlhom čase vždy vynoria ako nejasné tušenia?!
Nerozumiem tomu, prečo sa mi zase vrátil herpes.
Nerozumiem prečo som taký strašný džad a nič na to nepomáha – vzdelanie, umenie, diskusie...
Nerozumiem prečo sa nedokážem ovládať rovnako pri všetkých ľuďoch.
Nerozumiem, čo majú všetci s tým zabíjaním sa pre „lásku“. A inými sebadeštrukčnými tendenciami.
Nerozumiem ako sa môže narodiť niekto ako ja, čo dokáže byť tak zničujúco cynický a zároveň sa nadchýnať existenciou plynových gúľ mnoho miliárd svetelných rokov odtiaľto.
Nerozumiem čo majú tlačiarne proti mne. A ako to robia, keď vraj nie sú schopné kognitívnych ani intuitívnych procesov.
Nerozumiem prečo sa brutálne dobrý organista oblieka ako nenalíčená Lady Gaga. no a čo, že som netolerantná.
Nerozumiem prečo sa moje vlasy majú tak hlbokú túžbu samovoľne uzliť.
Nerozumiem prečo som tak neznesiteľne sebecký individualista a prečo ma to serie.

a nerozumiem ešte mnohým veciam. napríklad prečo toto píšem, prečo to zavesím na blog a link si dám na FB. nerozumiem tomuto svetu a sebe v ňom.

Nedeľne.

tak som sa dnes zobudila a pustila si pesničku na ráno. Jednu, druhú tretiu... a potom som sa dostala k Jarkovi s nohavicou v mene a jeho „haleluja“. A na počudovanie, s metlou v ruke (hoci je nedeľa!) som s ním súhlasila v plnom rozsahu. Nebo, v ktorom máme „všechno sečtený“ je pre mňa maximálne smiešne.
Nech si ho nechajú! :D

a popri pokusoch o prácu na dvoch maximálne nezmyselných projektoch do školy (v tajnej aliancii s Guff a Gerym, spočívajúcej v absolútne nemiestnom a neracionálnom odpore voči existencii nezriadenej túžby našich kantorov po ich písaní) som si prečítala jeden textík, ktorý som tak pekne od srdca napísala pred prvým januárovým odchodom z domu. a páči sa mi. a keďže ešte určite bude horšie, na blog ho dám až vtedy ;)

dnes mám túžbu písať cez odrážky. tak teda:
- zarobila som si prvých 10 eur ako liečebný pedagóg. snáď nie posledných.
- ešte stále som zaskočená úprimnosťou nášho maďarského kaplána na predvianočnej spovedi. je skutočne povzbudzujúce stretnúť aj na spovedi človeka.
- podarilo sa mi extrahovať esenciu mojej bratislavskej nespokojnosti: som SKLAMANÁ. „veľký svet“, tak masovo prezentovaný svetovou kinematografiou je rovnaký bullshit ako idylický vidiek. to trvalo, ja viem.
- a ďalšia životná múdrosť: život ideálnych rodinných vzťahov, dobrej komunikácie, fajn kamarátov a ružových poníkov nikto nežije. škoda, že ho všade prezentujú ako štandard.
- napriek predošlej odrážke, bolo by chybou po takom netúžiť a na takom nepracovať. menením seba samého a nie okolia ;)
- je vcelku fajn, keď prídete na omšu a časť kázne venuje pán farár konkrétne vám. odporúčam zažiť.
- texty Tomáša Hudáka sú geniálne. odporúčam eKumšt ;)
- do zážitkov s našim ockom pribudli opäť dve krásne protichodné. sága leva, šatníka a čarodejnice v kategórii vtipné a milé; etuda o daromnej dcére, zlom cudzom svete a jej neznalosti dôležitých životných hodnôt v kategórii groteska.
- prepadla som hráčskej vášni :D bejewelled. ideálne ku skúškovému obdobiu :D
- iracionalita je fajn. tak prečo neurobiť z afunkčnej sponky talizman?
- dostala som oficiálne vynadané tak, že okrem toho, že som lenivá som sa dozvedela aj o vysokej mienke, ktorú na mňa časť katedry má. Pane na nebi, prečo?!
- ...a nemala by som sa kamarátiť s Lukášom. just budem :P
- a nebudem chodiť v nedeľu na ranné omše a nie a nie! :D
- a práve som cestou na obed počula novodobého Baudelaira recitovať sonet o Košiciach vo voľnom verši :)

asi stačí ;)

krásnu nedeľu.

Je noc... vraj ;)

Písať básne je tak trochu pohodlné. Netreba vysvetľovať. Báseň je krásne nevysvetľujúca. Náladová.

ťažko povedať, čo cítim. alebo skôr: ťažko to zaradiť do šuflíčkov známych a pochopiteľných. sklamanie, smútok, zaľúbenie, hnev, samota a noc... nesedia. žiadne v plnom rozsahu. žiadne ani na 50%.

treba si vymyslieť vlastnú kategóriu. alebo písať básne. alebo sa nezamýšľať (načo je komu inteligencia?!) :D


je noc
clona medzi nami
neprekáža

pomoc nepríde
nik už nepomáha
(vraví skeptik)

láska?!
smiešne neočakávaná
v našom veku (prepánajána!)

neviditeľne padá hviezda
a teraz sneží
vraj...

a k tomu hra Republic of two piesenku o vankúši. nádherne ;)