Pánovi Chestertonovi z lásky :)

Milý pán Chesterton,

Viem, že ste už nejakú tú chvíľku mŕtvy, ale takáto drobná nepríjemnosť ma predsa nebude odrádzať od týchto riadkov. Viem, že keby ste aj žil, s najväčšou pravdepodobnosťou by vás od týchto riadkov odradila jemná nezrozumiteľnosť a keby sa aj našiel blázon, čo by vám ich preložil, asi by ste mi neverili.

V nedeľu som dočítala zbierku Vašich textov Ohromné maličkosti. Asi by ste ju takto ucelene nevydali, no musíte byť k nadšencom Vašeho diela trochu zhovievaví. Viete prečo? Napríklad mňa ste naučili:

-          že „statoční ľudia sú stavovci: mäkkí na povrchu a tuhý vovnútri“ zatiaľčo moderní zbabelci sú mäkkýši – „všetka ich tvrdosť je na povrchu a mäkkosť vovnútri.“

-          že dobrodružstvo začína vtedy, keď sa ocitneme na nesprávnom mieste.

-          že moderný človek nespieva pri práci. a to ho robí nešťastným. Skromne musím uznať, že ma síce niekedy už premkla bujará radosť i pálčivý smútok pri pokladni v onchode či za obrazovkou počítača, no nikdy som nepozrela na moje nesmelé brumkanie popod nos ako na prostriedok všeobecného pozdvihnutia pracovnej morálky.  

-          že „rany v kôre sa nezacelia rýchlejšie len preto, že ich má na svedomí človek, ktorý sa pozná s pánom Blankleom z Ilkley.“ a že teda máme byť alebo benevolentnejší pri posudzovaní neprimeranosti konania druhých alebo dodržiavať pravidlá dôsledne ;)

-          že život je preto nádherný a zvláštny, lebo pravé šťastie spočíva v tom, že sa do tohto sveta nehodíme.

-          že:

„Je šťasten, moudřejší, než říci dá se slovy,

kdo s obdivem a jasně vidí

ten svět skrze jeho příkrovy

ospalých, nudných zvyků lidí.

Snad projdem někdy bránou k Ráji,

však poznáme-li že jsme tam?

Vždyť mrtvé kameny ty znamenají,

že je tu město Lier, půvab sám.“

a v neposlednom rade ste mi dodali odvahu vetičkou: „...ktokoľvek to môže napísať lepšie, keď to len skúsi.“   tak to teda skúšam aj týmito riadkami.

Ďakujem pán Chesterton, za nás, stratených, nepraktických bláznov, čo sa nadchýnajú nad krásou myšlienky a pôvabom jednoduchosti stoniek tráv. Ukázali ste nám, že všetky dôležité veci pre život vieme už od malička: žasnúť a tešiť sa. A neprestávať ďakovať. A nevzdávať sa, keď nás premôže šeď neobyčajnosti.  

Ďakujem Bohu za nádej, že Vás raz stretnem. Vlastne – už Vás stretávam... viem, že viete, ako to myslím ;)