one of these days...
a možno to vlastne nebol iba jeden deň. V poslednom čase mám pocit, že sa tie dni rozbehli nejakým šialeným tempom a za tých 24 hodín "sa stane" a ja urobím toľko rôznych vecí, až je to trochu desivé. a možno to vlastne desivé nie je - teda o nič menej ako život sám - pretože, kedy si človek viac uvedomuje, že žije, ako vtedy, keď ho ťaží každá sekunda bytia?
priveľa existenciálnej psychoterapie, však to ma prejde... povedali by si niektorí znalí rozvrhu posledných pár dní. mne sa to však presne tým desivým spôsobom páči.
vlastne je to úplne pekné: chcieť, túžiť, snívať a rozhodovať sa.
vlastne je to vskutku pokorujúce stretať sa denne s tým, čo nemôžem, nepomôžem, nepochopím a nezachytím.
vlastne je to veľká výzva porozumieť pravému významu slova rozumieť. na čo všetko sa v skutočnosti vzťahuje?! na správanie? na správanie, ktoré vidieť? na hudbu? filmy? humor? knihy? myšlienky? na princípy? kategorické imperatívy?
vlastne je veľmi krásne vravieť pravdu. priznať si ju.
...a niekedy je super aj mýliť sa a robiť chyby. a padať do mlák. a kričať z kopcov. a vravieť nie. a byť bezradná. a čítať veľa kníh naraz. a len tak, nespať zo dve hodinky uprostred noci. a konečne, aspoň na chvíľu, nefantazmagírovať.
žiť. aj s rizikom strát.
...teším sa na ten príspevok, keď si nabijem hubu :D (konfrontácia s deklinizmom v homeopatickej dávke ;)
P.S.: ak Ježiško číta tento blog: knižka Elizabeth Kubler-Rossovej alebo nejaký ten Peter Tavel alebo Jára Křivohlavý. diár, taký s magnetickým uškom, nech viem aj budúci rok, kde mám hlavu. a ponožky, míňajú sa, svine... alebo teplé papučky. a proste, však Ty vieš, že ja mám rada prekvapenia :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára