Odpoveď sa zdá jednoduchá – lebo ma vyhodili z medicíny.
Skutočnosť však vôbec nie je taká jednoduchá – prečo som sa pri hľadaní vysokej školy pre moju skrachovanú existenciu vrátila práve ku liečebnej pedagogike, ktorá vyžadovala potvrdenie o práci v obore a talentové skúšky(! s podtitulom: čo by ešte nechceli?!), ktorú som niekoľkokrát zavrhla, nakoľko aj cílie podráždené formaldehydom v počiatočnom orgáne dýchacej sústavy našeho asistenta na Ústave anatómie sa mi zdali šikovnejšie a životaschopnejšie ako moja úbohosť.
Až som sa jedného januárového rána zobudila v mojej útulnej rožňavskej izbe, pozrela na štósy mojich obľúbených chémií, nenávidených biológií, milovaných genetík, tri megazväzky stredoškolskej fyziky, zbierky matematických úloh na pobavenie a oddych a hneď vedľa nich na pripravené texty pre poobedňajší nácvik zboru a hlavou mi preblesla jediná myšlienka: To by bola totálna haluz, keby teraz pre zmenu idem študovať čosi humanitné...
Každý na mňa pozeral ako na blázna. Čo to ideš študovať?! Kam?! Na čo?! Bež na Prírodovedeckú, Chemickú, Feiku, kamkoľvek... ale pedagogika?!
Dodnes neviem. Rovnako ako v prvý deň v Bratislave, kedy som stretla spolužiaka z gymnázia – na rozhodnutí študovať liečebku nie je nič racionálne. Veď ja mám problémy dobre odhadnúť situácie a ľudí, nenútene konverzovať, vždy som si predstavovala svoj život skôr v labáku, ako vystavená napospas ľuďom. A predsa – keď sa prejdem po chodbách našej školy, pozriem do očí mojim priateľom, ktorých mi práve toto štúdium dalo, nemôžem prestať žasnúť. Liečebka ma posúva práve na miesta a do situácií, ktoré by mi v živote nevysvetliteľne chýbali. Núti ma byť človekom, s ktorého budovaním by som si v labáku nikdy nedala námahu.
Zdá sa to príliš sebecké? Možno. Ale v duchu hesla „dávam ďalej, čo som dostal“ som zrejme práve ja potrebovala „dostať“ liečebku, aby som mala ľuďom okolo mňa čo posúvať. O to viac, že bude mojou profesiou. O to viac, že ma pohýna hľadať to lepšie vo mne aj v ostatných. O to viac, že je nielen prácou, ale aj životným postojom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára