Milý
pán Chesterton,
Viem,
že ste už nejakú tú chvíľku mŕtvy, ale takáto drobná nepríjemnosť ma predsa
nebude odrádzať od týchto riadkov. Viem, že keby ste aj žil, s najväčšou pravdepodobnosťou
by vás od týchto riadkov odradila jemná nezrozumiteľnosť a keby sa aj
našiel blázon, čo by vám ich preložil, asi by ste mi neverili.
V nedeľu
som dočítala zbierku Vašich textov Ohromné maličkosti. Asi by ste ju takto
ucelene nevydali, no musíte byť k nadšencom Vašeho diela trochu
zhovievaví. Viete prečo? Napríklad mňa ste naučili:
-
že
„statoční ľudia sú stavovci: mäkkí na povrchu a tuhý vovnútri“ zatiaľčo
moderní zbabelci sú mäkkýši – „všetka ich tvrdosť je na povrchu a mäkkosť vovnútri.“
-
že
dobrodružstvo začína vtedy, keď sa ocitneme na nesprávnom mieste.
-
že
moderný človek nespieva pri práci. a to ho robí nešťastným. Skromne musím
uznať, že ma síce niekedy už premkla bujará radosť i pálčivý smútok pri pokladni
v onchode či za obrazovkou počítača, no nikdy som nepozrela na moje
nesmelé brumkanie popod nos ako na prostriedok všeobecného pozdvihnutia
pracovnej morálky.
-
že
„rany v kôre sa nezacelia rýchlejšie len preto, že ich má na svedomí
človek, ktorý sa pozná s pánom Blankleom z Ilkley.“ a že teda
máme byť alebo benevolentnejší pri posudzovaní neprimeranosti konania druhých
alebo dodržiavať pravidlá dôsledne ;)
-
že
život je preto nádherný a zvláštny, lebo pravé šťastie spočíva v tom,
že sa do tohto sveta nehodíme.
-
že:
„Je šťasten, moudřejší, než říci dá
se slovy,
kdo s obdivem a jasně vidí
ten svět skrze jeho příkrovy
ospalých, nudných zvyků lidí.
Snad projdem někdy bránou k Ráji,
však poznáme-li že jsme tam?
Vždyť mrtvé kameny ty znamenají,
že je tu město Lier, půvab sám.“
a v neposlednom
rade ste mi dodali odvahu vetičkou: „...ktokoľvek to môže napísať lepšie, keď
to len skúsi.“ tak to teda skúšam aj týmito riadkami.
Ďakujem
pán Chesterton, za nás, stratených, nepraktických bláznov, čo sa nadchýnajú nad
krásou myšlienky a pôvabom jednoduchosti stoniek tráv. Ukázali ste nám, že
všetky dôležité veci pre život vieme už od malička: žasnúť a tešiť sa. A neprestávať
ďakovať. A nevzdávať sa, keď nás premôže šeď neobyčajnosti.
Ďakujem
Bohu za nádej, že Vás raz stretnem. Vlastne – už Vás stretávam... viem, že
viete, ako to myslím ;)
