nedeľa, januára 20, 2013

slobodní

večer. moja obľúbená časť dňa.

Petržalka, most - najprv nad diaľnicou, čo mi už navždy bude pripomínať krásny polrok v Plamienku. Potom nad Dunajom, čo mi pripomína strašne veľa šialeností i rozhovorov. 

Kráčam. To je ten najlepší spôsob ako neprepadnúť panike. Či sa mi to páči alebo nie, musím sa vystaviť celej hĺbke toho pocitu, toho nápadu... 

Mám deväť a pol a neviem si predstaviť šľachetnejší spôsob prežitia môjho života - budem rehoľnou sestrou! Zasvätím svoj život Bohu a budem učiť deti náboženstvo a bude to super. A bude to mať zmysel. 

Mám dvanásť a pol a neviem si predstaviť šľachetnejší spôsob prežitia môjho života - budem lekárkou! Budem liečiť ľudí a možno práve ja vymyslím liek na tú strašnú rakovinu a už žiaden dedko nebude vidieť svoje najmladšie vnúča len v kočíku na dvore nemocnice. A bude to mať zmysel.

Mám šestnásť a pol a neviem si predstaviť šľachetnejší spôsob prežitia môjho života - budem mamou! Vydám sa a budem mať kopec detí a budem sa s nimi hrať, budem mať na nich čas, budeme spolu chodiť do lesa a budem im piecť palacinky kľudne celé poobedie. A bude to mať zmysel.

Mám dvadsaťsedem a neviem si predstaviť šľachetnejší spôsob života - budem k sebe úprimná. Má to zmysel. 

...asi až tak nezáleží na mojich plánoch. 

sme slobodní v celej strašidelnej nedoziernej hĺbke toho slova. 

Slobodní dúfať, milovať, smiať sa, plakať, darovať

Slobodní odmietnuť

Slobodní sklamať

Slobodní neprijať 

Slobodní snívať

Slobodní nepatriť nikam, ak niet kam...


Slobodní veriť.
(mimochodom - vynikajúca kniha ;) 





   

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára