večer. moja obľúbená časť dňa.
Petržalka, most - najprv nad diaľnicou, čo mi už navždy bude pripomínať krásny polrok v Plamienku. Potom nad Dunajom, čo mi pripomína strašne veľa šialeností i rozhovorov.
Kráčam. To je ten najlepší spôsob ako neprepadnúť panike. Či sa mi to páči alebo nie, musím sa vystaviť celej hĺbke toho pocitu, toho nápadu...
Mám deväť a pol a neviem si predstaviť šľachetnejší spôsob prežitia môjho života - budem rehoľnou sestrou! Zasvätím svoj život Bohu a budem učiť deti náboženstvo a bude to super. A bude to mať zmysel.
Mám dvanásť a pol a neviem si predstaviť šľachetnejší spôsob prežitia môjho života - budem lekárkou! Budem liečiť ľudí a možno práve ja vymyslím liek na tú strašnú rakovinu a už žiaden dedko nebude vidieť svoje najmladšie vnúča len v kočíku na dvore nemocnice. A bude to mať zmysel.
Mám šestnásť a pol a neviem si predstaviť šľachetnejší spôsob prežitia môjho života - budem mamou! Vydám sa a budem mať kopec detí a budem sa s nimi hrať, budem mať na nich čas, budeme spolu chodiť do lesa a budem im piecť palacinky kľudne celé poobedie. A bude to mať zmysel.
Mám dvadsaťsedem a neviem si predstaviť šľachetnejší spôsob života - budem k sebe úprimná. Má to zmysel.
...asi až tak nezáleží na mojich plánoch.
sme slobodní v celej strašidelnej nedoziernej hĺbke toho slova.
Slobodní dúfať, milovať, smiať sa, plakať, darovať
Slobodní odmietnuť
Slobodní sklamať
Slobodní neprijať
Slobodní snívať
Slobodní nepatriť nikam, ak niet kam...
Slobodní veriť.
(mimochodom - vynikajúca kniha ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára