je mi úplne jasné, čo chcem napísať.
najprv to šifrujem do slov.
potom niektoré vyškrtnem.
potom zmením všetky príliš konkrétne.
nakoniec si zvyšné prečítam.
a zrazu to vidím: ešte jeden svet. báseň je hotová.
mám pocit
bývam v meste
kde nie je čas
meriam ho na zobudenia
spustiť nohy z postele
a skočiť do hĺbky
opakovať si "už len dnes..."
zase byť racionálna
však som na to hrdá
zatiaľ sa ktosi veľmi ponáhľa
nechá spadnúť človeka
do jeho vlastných problémov
hlupáci zatiaľ
uctievajú prázdne fľaše
Ďalší práve kričia na neznámych
život sa im vzďaľuje
každým prebudením
keď si opäť povedia
...už len dnes...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára