o básni na Trnavskom mýte

...v živote sú občas také chvíle...

napríklad:

Kráča nočným mestom.

Vlastne by mala byť naštvaná, bo tesne nestihla nočák, ale slušne povedané, absolútne ju to neštve.

Proste ide, premýšľa či je počet blbostí, ktoré bežná Vier dokáže urobiť za život, obmedzený, a proste po vyčerpaní kreditu napríklad zomrie. Alebo je to naopak - daný je čas a všetky tie hovadiny, čo za život môžme spáchať sú úplne na našom zvážení.

alebo aj dobré veci, aby som bola fér.

a potom, napríklad na Trnavskom mýte sa pristaví pri sklenej tabuli a prečíta si zase báseň.

kráča ďalej, premýšľa či je napísanie básne na verejnú sklenenú tabuľu trestným činom a vzdáva v duchu hold autorovi.

Cez deň je Trnavské mýto jedno z najnepríjemnejších miest v Krásavici nad Dunajom. V noci je to miesto desivo prázdne. Báseň na sklenenej tabuli čarovná, rozprávková, pripomínajúca, že...

(život je možný, pre tých, čo ešte nevedia ;)

POD SKLENÝM OBALOM

DÍVA SA CEZ SKLO

                            NEVERÍ V NÁHODY

TIE STROMY VYRÁSTLI

                            PRE NEJAKÉ DÔVODY

CHCE SA ICH DOTKNÚŤ

                            TAK, AKO KEDYSI

POZRIEŤ CEZ TO SKLO

                            VNÍMA ICH OBRYSY

RÁD BY SA PRECHÁDZAL

                            ZAS BOSÝ V TRÁVE

POCÍTIL JEJ VÔŇU

                            KEĎ KOSIA PRÁVE

NEVERÍ V NÁHODY

                            NO NEBO ZBLEDLO

VONKU JE BEZVETRIE

                            NEHNE SA STEBLO

SNÍVA LEN O BÚRKE

                            ČO SRDCE ROZBÚŠI

NO A KEĎ ZAPRŠÍ

                            TÚŽI SA DOSTAŤ VON

NEVIE VŠAK BOJOVAŤ

SO SKLENÝM OBALOM

NECÍTI BOLESŤ,

                            NECÍTI ÚĽAVU

DÍVA SA BEZ SLOVA

NA STROMY, NA TRÁVU

CHCE VERIŤ

                            NO SVET MU NEDÁVA ZMYSEL DNES.

neznámemu autorovi/autorke: ĎAKUJEM!