človek si proste žije taký bežný bratislavský život - ráno vstane, uteká na električku, aby utekal z električky na autobus, potom uteká po schodoch, potom sedí a je nervózny, lebo vie, že o chvíľu bude utekať niekam inam, aby prišiel večer domov, napísal status, presvedčil sám seba, že je šťastný a ide spať, aby ráno mohol zas niekam utekať.
Občas, napríklad pred sviatkami, pred spaním nahádže veci do ruksaku, zaspieva si jaké báječné je, když si báječnou ženskou vezme báječnej chlap, potrápi sa v dopravnom prostriedku a zrazu je doma.
vlastne je trochu čudné volať domovom miesto, kde vám je zima aj v posteli, kde pol dňa aktívne hľadáte noty, v meste, v ktorom už vlastne neviete, kde presne je daňový úrad teraz a koľko poschodí má nemocnica. ale predsa, toto je domov. snáď.
a prísť na sviatky domov znamená:
- čokoľvek robíte pri počítači, hráte sa
- nespoznávať susedov na chodbách. ani tých, čo by ste poznať mali
- polhodinu hľadať lekvár v pivnici
- zaspávať pri lahodných zvukoch LoL, za podpory tímu samozrejme ;)
- pohádať sa s nemenovaným kresťanským rádiom na tom, že Viera je predsa v kuchyni!!
- dozvedieť sa, že základ inteligencie vydatej ženy tkvie v tom, vedieť ktorú loptu zbaliť manželovi na futbal
- rozšíriť repertoár záchvatov smiechu o záchvat smiechu pri pokuse našej kuchyne zabiť našu mamu dózou s koláčmi
- uvedomiť si, že Abrahám zodvihol oči... a veľmi nevhodne sa na tom smiať aj počas spievania žalmu
jop a teraz trochu menej ironicky:
opäť sa zamyslieť nad tým, čo vlastne znamená tá láska.
že to niekedy môže byť teplý čaj.
Mlčanie namiesto argumentov.
Potichu navariť pirohy a zeleninovú polievku na Veľký piatok.
Ísť do obchodu aj vo sviatok.
Pomodliť sa namiesto počúvania rádia.
Nepozrieť si krížovú cestu v telke.
Pochváliť za vykonanú maličkosť a odpustiť veľkú lenivosť.
občas je v umení odísť. Ticho, bez pompy.
občas je v umení vydržať a nevzdať sa.
občas je láska to najťažšie a najbláznivejšie, čo sa dá v danej chvíli spraviť.
...občas treba veriť básnikom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára