posledná citovaná veta vyhrala moju osobnú súťaž o hlášku dňa hneď v tej chvíli, ako som ju začula :)
Však len pozrite na obrázok a hneď Vám musí byť jasné, že maďari sme všetci. Aj keď my, decká už častejšie po maďarsky nevieme ako vieme.
a keďže nielen Lukáš objavil čaro písania blogov cez odrážky, tak sa aj ja pridám ;)
- je nás jak hadov veeeeľa a veeeeľa a to ešte mnohí neprišli :D
- v každej rodine sa nájde „atrakcia“, v našej to bol škót Collin (jak vystrihnutý z Trainspottingu, zabil hláškou: „fuck ordinary people!“ :D)
- hádam každý u nás má rád:
o hudbu a vie spievať, poprípade aj na niečom hrať. Máme v rodine aj manželský pár, ktorí majú klasickú kapelu a hrávajú na svadbách ;) Ujo Ďuro má harmoniku (po slovensky akordeón :) a ako na ňom vypekal!!! na chvíľku som ho ukoristila aj ja a verte, že Coldplay znie skvele aj na harmonike. Dikes, Milanč!
o futbal! Súčasťou programu bol aj futbalový zápas „Moldava vs. Zvyšok sveta“ a keďže Moldavčanov bolo asi o 10 viac (aj keď na našej strane sme mali „ozajstných štvrtoligových futbalistov :D) na penalty predsa len vyhrali domáci. Prehru sme zniesli statočne a ako poznamenal ujo Paľo: „nechali sme ich vyhrať, aby nám nerozbili autá“ :D
o ironický, krutý humor. Všetci doradu. Ach jaj, asi je to aj nejako výchovou podmienené, lebo tak 100% dominantnú alelu žiadnu ďalšiu hádam genetika nepozná :)
- mala som super zážitok z rozhovoru s Tünde, ktorý sme s Michalom viedli naraz po slovensky, maďarsky a anglicky a perfektne sme pokecali :D a tým pádom nás aj v tejto rodine okamžite zaradili medzi strašných intelektuálov :D (z mamkinej strany ten biľag už nikdy nezmyjeme... alebo to je krutá pravda o nás, alebo to veľmi dobre hráme :D)
- a máme s Milančom rovnaký typ sociálnej fóbie. Proste tam bolo príliš veľa „cudzích“ ľudí naraz (a ja ešte s mojou pamäťou na tváre som fakt netušila, s kým som sa kedy videla či nevidela) a ťažko sa rozpráva s niekým, kto Ti na úvod zadrie: „jeeej, naposledy som Ťa videl, keď si bola ešte v kočíku“. no, čo na to normálne povedať?! Mišiak s tým samozrejme nemal problém vôbec žiaden, on bol vo svojom živle, kecal a spoznával a... až som mu závidela, že vie byť tak v pohode :D
- ale v konečnom dôsledku to bolo skvelé stretnutie. Keď pripočítame aj dobrodružnú cestu cez Silicu, súredenecký Oasis hraný a spievaný v aute :), skvelý bassheads, tankovanie štýlom „Čo to máme za diesel?!“ a „Koľko litrov asi tak môže mať naša nádrž?!“ :D to bol proste skvelý deň ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára