skutočne?

semester sa skončil, do opustenia bratislavskej reality ostáva akurát tých pár najbolestnejších dní – nie je to veľa a predsa už nevládzem. horúčavy dosiahli len ťažko uveriteľný stupeň (a predsa tak kruto prítomný) a ja si uvedomujem zvláštny stav. svoj i sveta okolo mňa.

ťažko sa to vysvetľuje. vlastne som šťastná, zažívam krásne veci, žijem v krásnej krajine, mám veľmi fajn priateľov a vždy sa nájde ktosi ochotný filozofovať. ono je to ale také molové šťastie – čosi tomu chýba.

trochu sa desím toho, že tá neurčitá esencia nie je domov. vlastne sa už dlhší čas zamýšľam či ho ešte mám a ak áno – je v Rožňave?!

trochu sa desím toho, že to nebude ani „frajer“, „istoty“, „životný plán“... čo ak je to čosi ešte hlbšie – skutočne sa to odvažujem hľadať?

skutočne sa ľudia odvažujú hľadať tú hlbokú a skrytú PRAVDU? Boha, čo nerobí čiarky za nedeľnú účasť v kostole ani za ranné modlitby? Lásku, pre ktorú je prirodzené aj umrieť?

a predsa vždy a znova – chcem hľadať a chcem nájsť. aj keď je to trochu bláznivé. a kým nájdem,  môžem písať básne (nie zlá zábavka ;)

dívam sa na krásu

spoza ťažkých závesov

uväznená v slobode

možno na nesprávnej strane

šťastná v e mol

skúšam

bojujem

smejem sa

pochybujem

a pýtam sa:

čo je skutočné?

venované všetkým, čo sa odvažujú ;)