život je opäť raz možný - májovo verzia 4/2013

dnes večer sem proste musím napísať. 

iba tak, že sa teším a sem-tam treba aj pozitívne písať. teraz, kým sa nebojím a verím (si?)...

že sú také veci, pri ktorých proste naplno cítim, že žijem.

- v práci, čo má zmysel, aj keď nie je moja. 

- keď sa strácam v hlbokomodrom pohľade pani B

- keď sa Maro teší

- keď tancujem

- keď sa okolo mňa deje hudba

- keď dočítam knihu, ktorú treba ešte týždeň spracovávať

- keď sa dozviem, že som bosorka a že nemám dušu a ani trochu ma to neprekvapí

- keď diskutujeme. a je pri tom nutné divoko gestikulovať 

- keď sa prechádzam za dramaticky prichádzajúcej búrky

- keď sa dívam na Dunaj. mútny a rozvírený, s veeeľa loďami. 

- keď niekoho držím za ruku. v tej chvíli - rozumiem (niečo na tej bazálke bude! ;) (ehm, pre bulvár: klient :)

- keď niekomu stojím za vysvetlenie

- keď mám akútnu chuť dotyčného/ú zabiť

- keď je s kým ísť na dobré pivo ;) 

- keď sa je s kým smiať na tom, ako vie byť život absurdne boľavo komplikovaný

- keď sa na predošlú vetu rozhodnem vykašľať

- keď... ach, je toho ešte veľa

amen. idem sa baliť a spať.

život je možný... opäť raz ;)

o... začudovanom koňovi

niekedy si niečo tak naozaj uvedomím, až keď fakt musím, lebo ma to takpovediac "ovalí".

v slabej chvíľke som sľúbila napísať niečo o "viere mladých". samozrejme som na to po navrátení normálneho životného rytmu úplne zabudla, až kým sa pred týždňom tento nepremyslený sľub nepripomenul. 

chytila ma panika...

ja, pochybujúca, polemizujúca, večne sa pýtajúca, neurčitá Viera mám čosi písať o viere... fakt vtipné. 

tak som teda, v noc deadlineovskú sadla k počítaču, na pomoc si zobrala pohár vody a čokoládku a slovo po slove som s bázňou písala ten text. 

na druhý deň ráno som sa vybrala na brigádu, dokonale začítaná v Ecovi som takmer zabudla vystúpiť na konečnej. Knihu som zaplesla a poďho do ulíc. 

V hlave sa mi prepletal príbeh románový s príbehom, ktorý som v noci písala. Prebehla som okolo dreveného domčeka a pošmykla sa na zaprášenej ceste, pri dobalansovávaní som si v polobrátke vychutnala začudovaný pohľad koňa spoza ohrady. Rozosmiala som sa. Na ráno nie je nič vtipnejšie ako začudovaný kôň. 

A vtedy som si to uvedomila - viera je dar. Áno, počula som toto slovné spojenie asi miliónkrát, tak ako vy. Zrazu som ale nadobudla pohľad z úplne inej perspektívy. 

Viera je dar. A ja som tento dar nesporne dostala. Je tá moja viera taká, aká je, ale je. 

Pýtam sa, hľadám, čítam, keď vládzem, tak sa aj modlím... no stále verím. Slabo, málo, nehodne, nerozhodne, častokrát ma pri omši len tak pichne, keď sa vraví  "nehľaď na naše hriechy, ale na vieru svojej Cirkvi..." že, Pane, radšej ani na tú vieru sa nedívaj.... ale stále vždy znova sa len k tej svojej chabej viere vrátim. 

...blúdim a strácam sa 

...zápasím s tým, čo je naozaj podstatné pre život kresťana 

...vždy znova a znova žasnem nad mystériom kríz aj vzplanutí 

...s pokorou uznávam, že možno len neviem pohliadnuť nekonečnému "ničomu" do tváre, ako tvrdili niektorí existencialisti 

...a že možno je tá moja viera len snahou kamsi patriť či čosi vyznávať...

no je tu. napriek všetkému, vždy znova a znova zisťujem, že "sa mi dá" veriť.

a ja proste, aspoň tentokrát, nešpekulujem. 

ďakujem.

nad čím premýšľam, kým sa bicyklujem alebo májovo - verzia 2/2013

každý deň sa nejako máme.

ja viem, znie to banálne. ale prichytila ma otázka mamky môjho "klienta" a ja - nevedela som nič odpovedať.    

Jak sa vlastne mám? Dobre, ďakujem za opýtanie. A tam to väčšinou skončí. Prečo sa tak veľmi bojíme zdieľať naše životy?! Prečo sme smiešni, keď sa prichytíme pri vlastnom nadšení z orandžových rýb, na bielo a ružovo kvitnúcich pagaštanov, trefnej poznámke a super strávenom čase s priateľmi?!  

toto sa mi vlastne strašne páči na stopovaní. Človek sa zrazu zastaví a uvedomí si, ako veľmi je vydaný napospas prítomnej chvíli. Môže mať plány a sny, kam sa chce dostať a kedy, ale teraz, v tejto chvíli, stojím pri ceste, palec hore, ruksak v priekope a mám len prítomnú chvíľu. 

Ehm, až prítomnú chvíľu! Všetko, čo robím, robím teraz. Všetko, kým som, je teraz. Desivé? Lákavé?

láska je reálna rovnako ako modré kone Draeneiov. 

táto veta nie je normatív ani nič, to len ja sa tak zamýšľam, čo vlastne je realita. Koľko ľudí videlo modrého koňa a koľko ľudí sa dotklo lásky?! 

ja som prvý pochybovač a zároveň romantik, nechcem tu nič devalvovať. Iba som premýšľala, koľko našej ľudskej lásky je len natretý kôň a na koľkých sa pozerám ako na bláznov, len za to, že neverím v ich svet, kde modré kone proste sú. a sú krásne. veď sa pozrite:

odpoveď, aj keď len sčasti mi opäť poskytol Eric Emannuel Schmitt. ďakujem. raz možno zmú/odriem.

arteterapia, muzikoterapia, ergoterapia... proste fungujú.

heh, neprišla som na to pri bicykľovaní, len som si to náhle uvedomila. 

Ako liečebáčka som počula, čítala, zažila na sebe, že to funguje. Keď som konečne "vyskúšala" pracovať s využívaním prvkov týchto metód a "šiť" ich priamo pre klienta, náhle som si uvedomila, koľko radosti, nadšenia, priestoru pre zmenu, priestoru na učenie, priestoru na vyjadrenie... aaaatakďalej poskytujú. Ach jaj, opäť raz neveriaca Viera.  

má zmysel odchádzať, keď viem, že sa chcem vrátiť? 

mám počúvať tú zdivočelú časť srdca, čo by ma povláčila po všetkých "čertoch-diabloch", jak by povedala naša starká alebo radšej sa pokúsiť čosi vybudovať tu? heh a ČO tu vybudujem? naozaj si myslím, že to najušľachtilejšie zo všetkých povolaní je pre mňa? a načo je vo mne vlastne tá túžba odísť?

-------

chcela by som rozumieť. a raz budem, snáď nie príliš neskoro. 

zatiaľ stopujem životom v snahe nemárniť dni v šedi a každý deň sa nejako "mať". 

Občas k tomu vymyslím pesničku o verande a o návšteve, zasmejem sa na smutnom živote pandy a premýšľam či si viem vybrať to dobré pre mňa v živote. 

jop a ručník - mám. ružové sny sťahujem ;)

májovo - verzia 1/2013

vlastne by som sa mala učiť. aaaaaaaaa budem sa, len toto dopíšem. 

je máj. po dlhej zime je až neuveriteľne pekne a slnečno a teplo a kvitnúco a farebne. 

vcelku slušne som sa včera spálila, zistila som, že pol dňa sa bicyklovať a následne sa chcieť učiť je vcelku nereálny nápad a tiež, že láska je rovnako reálna ako modré kone Derneiov. Pre romantikov a gamerov: nie je nereálna ;)

a teraz rýchlo a v skratke: 

videla som orandžového kapra. a kvitnúce lekná. a páva. a plyšového medveďa veľkého asi ako ja :D

je dôležité, aby mal bicykel meno. a keďže moja krásna fialová Mary je už v bicyklovom nebi, po x rokoch som sa rozhodla predsa len dať vo svojom srdci šancu môjmu červenému (zatiaľ) pojazdnému šrotíku - Maryle. 

dopracovala som sa k životnému plánu. cynik vo mne sa ukrývajúci sa síce strašne smeje, že som si práve vymyslela, ako to určite nebude a praktik sa smeje na tom, ako je to celé pekne vymyslené a málo časovo ohraničené a trochu nejasné, ale ja som zatiaľ pod vplyvom májových romantických oných a proste sa mi môj životný plán páči. Veď posúďte, zahŕňa: - ešte chvíľu v meste a "vyexpiť" nejaké tie skilly profesionálne (muzikoterapeutický kurz - doktorát?) - klavír/organ (bo bez hudby by to bolo ťažké) - gazdovstvo na Hute alebo niekde v krásnych krajoch Gemerských, Malohontských, Zamagurských, Záhorských (áno, táto časť je špeciálne presná) - naučiť sa rozpoznávať liečivé bylinky a huby - prečítať ešte veeľa kníh - írsky vlkodav. a niekde medzitým sa vydám, ak bude vôľa a možnosť. a keď nie, tak nevadí. alebo sa pôjdem do sveta cudzojazyčného pozrieť. a možno to stihnem všetko, ktohovie? ;)

a teším sa na všetky tohtoročné svadby, čo mám v diári! 

------------

takmer by som zabudla a to by mi tu vlastne chýbala polovica článku - a to predsa zoznam!

takže bucket list:

- skúsiť sa (naučiť) skateboardovať

- kúpiť si korčule

- dôjsť sa kuknúť až do Gabčíkova (a Pezinku a Ostrihomu a Hainburgu... ;)

- navštíviť tie zaujímavé maďarské hory a Český Krumlov

- naučiť sa hrať šach

- skúsiť to zase so šijacím strojom a vrátiť sa k háčkovke :)

- dať si pivo na obrubníku pred Bernardom pri Lýceu

- naučiť Sandra vymýšľať pesničky

- vyrobiť hračku pre Mara 

- ísť na Vrbovské Vetry

- spáchať dačo letno-horské  

- naučiť sa viac Nohavicových pesničiek a ísť na koncert! 

isto by sa ešte niečo našlo, ale treba si nechať nejaký priestor aj na prekvapenia ;)