dnes večer sem proste musím napísať.
iba tak, že sa teším a sem-tam treba aj pozitívne písať. teraz, kým sa nebojím a verím (si?)...
že sú také veci, pri ktorých proste naplno cítim, že žijem.
- v práci, čo má zmysel, aj keď nie je moja.
- keď sa strácam v hlbokomodrom pohľade pani B
- keď sa Maro teší
- keď tancujem
- keď sa okolo mňa deje hudba
- keď dočítam knihu, ktorú treba ešte týždeň spracovávať
- keď sa dozviem, že som bosorka a že nemám dušu a ani trochu ma to neprekvapí
- keď diskutujeme. a je pri tom nutné divoko gestikulovať
- keď sa prechádzam za dramaticky prichádzajúcej búrky
- keď sa dívam na Dunaj. mútny a rozvírený, s veeeľa loďami.
- keď niekoho držím za ruku. v tej chvíli - rozumiem (niečo na tej bazálke bude! ;) (ehm, pre bulvár: klient :)
- keď niekomu stojím za vysvetlenie
- keď mám akútnu chuť dotyčného/ú zabiť
- keď je s kým ísť na dobré pivo ;)
- keď sa je s kým smiať na tom, ako vie byť život absurdne boľavo komplikovaný
- keď sa na predošlú vetu rozhodnem vykašľať
- keď... ach, je toho ešte veľa
amen. idem sa baliť a spať.
život je možný... opäť raz ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára