O radosti

Toto bude asi krátky blog.

Pretože... odkedy mám tento blog, napadajú ma všelijaké negatívne veci a najmä o mne a vo mne, o ktorých by som mohla písať.. však sme to videli: pochybnosti, smútok, osamelosť... a to mi chodili po rozume aj klamstvo a neúprimnosť a neprisôsobivosť a neschopnosť sa rýchlo "skamarátiť" a... všeličo, na čo som už zabudla.

a kedže študujem, čo študujem, v zmysle "samonaplňujúcej sa predpovede" just idem písať o radosti.

napriek tomu, že ju už dlho moc neprežívam... aj tak!

kým som bola na medine, bola to stála súčasť môjho života: aj sa mi zvykli smiať, že som patologicky veselá. A možno práve preto, že mi to vraveli, tešila som sa. Tešila som sa z kvietkov a z toho, že máme balkón, že mám Žofku a že je nebo modré. Tešila som sa z hudby, z jedálne na Medickej, z padreho vtipov aj z celkom neobyčajných vecí, akým bola napr. červená ruža v jeden pekný októbrový večer ;)

Tešila som sa aj vtedy, keď sa mi nedarilo, keď ma "vyhadzovali" zo školy a ocko skoro aj z domu. Tešila som sa novým možnostiam, ktoré sa mi otvárajú...

a dnes? čosi mi navráva, že ten smútok musel niekedy prísť: a možno aj s ročným meškaním... ale práve preto píšem tento blog: aby som úplne nezabudla s čím som sa minulý rok lúčila s Košicami.

tak si to tu vymenujme:

1. bola som straaaaaaaašne zaľúbená

2. vedela som, že v Ke nechávam Žofku, ale veľmi som sa tešila zo všetkých krokov, ktoré podnikla a vedela som, že už je tak silná, že mi môže byť vzorom

3. uvedomovala som si, že idem do neznáma: vtedy som ešte ani nevedela, kam vlastne idem na školu: vedela som ale, že napriek ťažkým rozhodnutiam, ktoré ma čakajú, napriek tomu, že sa budem musieť postaviť možno aj proti našim doma, napriek tomu, že nemám šajn, čo ďalej s mojím životom... Pán sa o mňa postará. a tešila som sa!!!!

asi to nie je veľmi krátky blog.

ale dôležitý. 

aby som nezabudla.

aby to možno niekoho povzbudilo.

Naozaj sa o mňa Tato postaral: mám fajn školu. Mám hríbiky. Dobre vychádzam z Rožňavčanmi v Blave, aj s tými,  ktorých som predtým moc "nemusela". Mám veľa príležitostí k duchovnému životu. Môžem čítať veľa knižiek. Môžem v ešte väčšej miere ako predtým rozhodovať o svojom čase a aktivitách. Môžem hrávať u salíkov na takom organe, aký som predtým len obdivovala z diaľky u Gorazda :) ...a ešte kopec ďalších vecí, na ktoré si teraz nespomeniem...    

Vďaka Bože :)

idem sa tešiť.