písanie je ako droga. raz začneš, zdá sa Ti to super, sem-tam napíšeš čosi znovu a zrazu... nedá sa prestať. Písanie referátov a bakalárok je zrejme výnimkou potvrdzujúcou toto pravidlo. Ďalšia vec je či je to aspoň niekomu na niečo prospešné...
tento blog sa začal tvoriť v pondelok. stretla som vtedy Reného. To je vždy dôvod na úsmev. René je človek, ktorý ma má rád odkedy si pamätám. Sedel so mnou v hudobke, 10 ročnou potvorou pojašenou, každý týždeň hodinku a naučil ma prvých pár akordov gitarovitých :) Je to úžasne jednoduchý, dobrý človek, až do špiku kosti. Pozrela som sa do jeho krásnych tmavých očí a bolo mi jasné, prečo som nejaký mesiac dozadu bola trápiť decká v Plaveckom písaním a čítaním. A prečo tam chcem ísť zas. Práca s Rómami je mravenčia a ťažká a... Keď sa podarí ponúknuť inú alternatívu ešte aspoň jednému Renému či Vaneske, oplatí sa.
chýbajú mi bráchovia. Neviem ako to robia, potvory, ale strašne.
v predošlom blogu som zabudla: sedím si na Valnom pri raňajkách, zhodou okolností pri jednom stole s Mamateykármi. Zrazu na mňa kukne Jacky a vraví mi: „chystáš sa po škole ostať v Bratislave? Rozmýšľal som či by sa s Tebou dalo rátať...“ ja opäť v šoku. Po troch rokoch to bolo vcelku fajn, zistiť, že s Vami niekto v tomto čudnom, obrovskom, Mordorskom stredisku CHCE rátať.
videla som včera pulzný oxymeter. konečne. Dívala som sa naň, potešila som sa, že mám vynikajúcu saturáciu kyslíkom a úplne normálny pulz. Pozerala som sa na všetky zariadenia a prístroje a opäť to bolo tu. Zase som na stotinu sekundy sedela v studenej cvikárni so "17abc" a začudovane hľadela na permanentný katéter a trápila Matúšovu žilu...
nabehli sme včera s Lukášom do Artfora. na Občanský průkaz. mali ho. Kúpili sme, trochu sme pokecali s predavačom a pobrali sa na odchod. Najprv Lukáš začal „hořečně“ hľadať kolobežku, zatiaľ čo som ho ja pokojne oslovovala jeho menom a dvíhala kolobežku zo zeme hneď vedľa pokladne :) Na to sme sa pobrali von z predajne stranou, ktorou sa bežne vchádza a nedá vyjsť, to iba my vždy vchádzame východom :D a tuším sme ešte niečo zasušili, na čo sa predavač na nás už fakt pozrel jak na pár debilov a Lukáš samozrejme celú situáciu pri dverách uzavrel „přeslovem“ na celú predajňu: „Vieri, nabudúce odídeme menej teatrálnym spôsobom.“ Na čo som ja samozrejme šla do kolien, ale našťastie už vonku :D
opäť som raz dostala takú riadnu facku na pýchu. tak mi treba, keď neviem hovoriť o problémoch vtedy, keď vznikajú alebo sú ešte „mladé“. Takto som si proste nevybrala a musela som ísť s pravdou von. Ale prežila som to, aj keď som sa musela trochu prebehnúť po vonku :D Pán Boh sa na mne musí neuveriteľne dobre baviť.
čítala som Občanský průkaz. Spočiatku som sa na tom kosila na celý Sad Janka Kráľa. Večer, keď som došla k 69.roku ma tá sranda prešla. Túto stať by som dala do čítaniek alebo učebníc dejepisu alebo proste niekam, aby sa o tom dozvedeli všetci. Povinne a ako súčasť školskej edukácie.
Nemám chuť vôbec nikam dnes ísť. Ale samozrejme, čaká ma program až do neskorých večerných hodín. Ou yeaah :)
telenovela life... opäť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára